Pútnický denník z našej farskej púte do Assisi a Talianska

Milí naši farníci,

sme vďační za milosť farskej púte do Assisi a Talianska pri príležitosti Jubilejného roku sv. Františka 2026. Ďakujeme Vám za Vaše modlitby. Na miestach, ktoré sme navštívili, sme mysleli aj na Vás, na celú našu farnosť. Všetci sme pútnikmi POKOJA.

Pre Vás, ktorí nie ste na facebooku a instagrame prinášame náš krátky pútnický denník s galériou GALÉRIA a tešíme sa na stretnutie, kde sa podelíme o naše spomienky i osobne.

Deň č. 1 – streda 26.08.2026

Skoro ráno sme vyrazili a okolo 13:00 šťastne prišli do prvého miesta našej púte, mesta Aquileia.

Aktuálne mesto stojí na ruinách metropoly Rímskej ríše s prístavom, v ktorom sa stretali námorné obchodné cesty s tými suchozemskými, napr. Jantárovou cestou, ktorá prechádzala aj územím dnešného Slovenska. Aquileia bolo tiež centrom šírenia kresťanstva do severnej a východnej Európy, teda aj do našich krajov.
Nachádza sa tu Bazilika z roku 1031 stojaca na mieste sakrálnej stavby z prvej polovice 4. storočia po Kristovi, kde sa v roku 381 konala Synoda biskupov. Nachádza sa tu najrozsiahlejšia zachovalá mozaiková podlaha v západnom kresťanstve. Je skutočne nádherná.

Po súkromnej sv. omši, ktorú sme tu mali a obhliadke okolia sme sa presunuli do Padovy, kde budeme zajtra pokračovať v pútnom programe.

Deň č. 2 – štvrtok 27.08.2026

Dnes sme mali prvú zastávku v Bazilike sv. Justíny, panny a mučenice, ktorá žila na prelome 3. a 4. storočia po Kristovi. V tejto Bazilike sú pochovaní tiež apoštol Matej, evanjelista Lukáš či prvý padovský biskup Prosdocimus. Sv. Justína je spolupatrónkou padovskej diecézy či patrónkou mesta Uherský Brod na Morave.

Následne sme sa presunuli do Baziliky sv. Antona, kde sme slávili sv. omšu a mali čas na prezretie si Baziliky s priľahlým areálom.
V Bazilike sa nachádza relikviár svätca, ktorého v Taliansku netreba menovať, stačí povedať Santo (Svätý) a všetci vedia, že sa mysli sv. Anton z Padovy. Bol to rodák z Lisabonu, františkán, ktorý začínal ako augustinián (prepojenie na dnešnú svätodušný dňa, sv. Moniku – matku sv. Augustína ), veľký a nadaný kazateľ. Žil na prelome 12. a 13. storočia po Kristovi, krátko po smrti vyhlásený za svätého a neskôr aj za Učiteľa Cirkvi. Je patrónom nájdenia stratených predmetov, manželov, šťastného pôrodu, seniorov, chudobných, cestovateľov či pred mocou diabla. Svätcov jazyk s jeho hlasivkami nepodľahli prirodzenému rozhľadu a spolu s čeľusťou, ako časti tela potrebné na ohlasovanie Evanjelia sú vystavené k úcte v špeciálnych relikviároch v “Kaplnke relikvii” v rámci Baziliky.

Následne sme si mali možnosť prezrieť historickú budovu Padovskej univerzity a stráviť čas v centre mesta.

Popoludnie patrilo transferu z Padovy do Perugie, centra krásneho regiónu Umbria.

Deň č. 3 – piatok 28.08.2026

Dnešný deň môžeme povedať, že bol vrcholom a cieľom nášho putovania. Napriek tomu, že tretí deň zvykne bývať kritický, pre nás bol požehnaný.
Niesol sa v znamení františkánskej spirituality a miest spojených so životom “Chudáčika z Assisi,” jeho nasledovníkov, sv. Kláry ale i sv. Carla Acutisa.

Program sme začali sv. omšou v Bazilike Santa Maria degli Angeli, po ktorej sme vstúpili do Porziuncoly, ktorú sv. František vlastnoručne opravil po tom, ako počul hlas Krista: “František, oprav môj dom.”
Bola predobrazom, či prvotinou opráv, ktoré svätec z Assisi vykonal doslovne (fyzicky) či oveľa viac duchovne – upriamenie sŕdc a životov na podstatu a čistotu Evanjelia. V blízkosti Porziuncoly sa rád zdržiaval a tu aj zomrel. Mali sme možnosť vidieť miesto jeho smrti / “tranzitu” – prechodu z časnosti do večnosti.

Následne sme sa vyviezli autobusom do Assisi, kde sme si uctili pozostatky sv. Kláry, blízkej osoby sv. Františka a zakladateľky klarisiek (kontemplatívna rehoľa), sv. Carla Acutisa v kostole Santa Mária Maggiore, miesto narodenia sv. Franriška, katedrála sv. Rufína – prvého biskupa Assisi až sme doputovali do finále dnešného dňa a vrcholu púte, k Bazilike sv. Františka.
Pod jej spodnou, staršou časťou sa nachádza krypta s hrobom svätca, v spodnej Bazilike je kaplnka relikvii (text požehnania brata Lea, Regula rádu či osobné veci Františka). A v hornej Bazilike je možné vniknúť do príbehu Františkovho života cez fresky majstra Giotta a jeho dielne.

Svedčíme o tom, že napriek letnému horúcemu počasiu, možnému deficitu spánku, únavy či zdravotným ťažkostiam sme všetci absolvovali celý program a zažívame Božiu starostlivosť na príhovor svätcov, ktorých si na púti uctievame.

Deň č. 4 – sobota 29.08.2026

V predposledný deň našej púte, sme sa rozlúčili s Umbriou a jej centrom – “čokoládovým mestom” – Perugiou.

Naše pútne topánky, či skôr kolesá autobusu, nás dnes zaviedli do Cascie, k hrobu s nie veľmi porušeným telom sv. Rity, patrónky v beznádejným a zdanlivo neriešiteľných situácii, v skúškach, ako aj manželov a rodín. Je tiež veľkým vzorom zmierovateľov napätí v rodinách a spoločnosti. Sv. Rita bola ženou, ktorá prežila všetky životné stavy. Boli to radosté, pokojné ale i hraničné situácie utrpenia či sklamania – avšak v láske, trpezlivosti i poslušnosti “zavŕšila svoj život vôňou krásnej ruže a sladkým plodom fíg.”

O 11:00 sme sa v Spodnej Bazilike spojili s oslávenou Cirkvou, i so sv. Ritou, v slávení Eucharistie, v rámci ktorej sa nám prihovoril predstavený miestneho augustiniánskeho kláštora (Slovák), páter Juraj Pigula.

Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia. Je tam stála spovedná služba, ktorú hojne využívajú pútnici z celého Talianska.

Po neformálnom spoznávaní tohto krásneho miesta a mesta, obede či kávičke, sme sa za znenia slovenských “vypaľovačiek” v stánku miestneho predajcu zmrzliny a iných dobrôt, vydali sa na cestu do Bologne, kde zajtra uzavrieme našu púť pri sv. Dominikovi, súčasníkovi sv. Františka z Assisi.

Deň č. 5 – nedeľa 30.08.2026

Záverečný deň našej púte patril prehliadke centra mesta Bologna. Obdivovali sme kilometre arkád, ktoré lemujú ulice mesta, poskytujú tieň, priestor na posedenie a sú postavené tak, aby pod nimi pohodlne prešiel aj jazdec na koni.

Zaujímavosťou sú dve slávne stredoveké šikmé veže, ktoré stoja na svojich miestach od 12. storočia po Kristovi.

Cez Neptúnove námestie, popri jeho fontáne (znak trojzubca prebrala bolognská automobilka Maserati), popri stredovekých palácoch, ktoré lemujú toto ako aj susedné hlavné mestské námestie Piazza Maggiore, sme sa dostali pred Baziliku sv. Petronia, bolognského biskupa a patróna mesta. V Bazilike, ktorá je svojimi rozmermi impozantná a skoro rovnako dlhá ako Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, sa okrem iného nachádza astronomická línia na presné meranie dĺžky slnečného roka. V strope chrámu (vo výške 27 metrov) je malý otvor. Ním preniká slnečný lúč a na mramorovej podlahe premieta svetelný lúč priamo na vyznačenú bronzovú líniu. Navrhol ho a v roku 1655 zostrojil slávny taliansko-francúzsky astronóm Gian Domenico Cassini. Nahradil ním starší a menší poludník od Egnazia Dantiho. Niet sa čo čudovať, v Bologni sa zaoberali astronómiou už dlhšie a odtiaľto pochádzal pápež Gregor XIII. reformátor kalendára.

Plynulo sa dostávame k ďalšie významnej inštitúcii mesta, ktorej historické sídlo leží v susedstve Baziliky sv. Petronia, a to Bolognskej univerzite, najstaršej to univerzite v západnom svete. Medzi jej slávnych absolventov patria napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, Mikuláš Kopernik, Guglielmo Marconi, Tomáš Becket či Umberto Eco.

Hlavným cieľom dnešného dňa bola návšteva Baziliky sv. Dominika, zakladateľa rádu bratov kazateľov, ktorý bol súčastníkom sv. Františka z Assisi a ich stretnutie sa je pravdepodobné.
Vďaka účasti na miestnej sv. omši sme sa mohli viac priblížiť danému miestu. Následne sme dostali možnosť sprístupnenia kaplnky sv. Dominika s odborným výkladom nie len od nášho sprievodcu ale i miestneho brata dominikána. O “Arche”, umeleckom náhrobku, v rámci ktorého sú aj 3 diela od Michelangela, či o výzdobe kaplnky veru bolo si čo vypočuť. Mali sme však možnosť zažiť nie len intelektuálnu veľkosť nasledovníkov sv. Dominika ale aj ich ľudskú veľkosť a milú ochotu pri starostlivosti o naše základné potreby.

Po ceste k autobusu sme si vychutnali okrem vynikajúcej miestnej kávy aj krátku návštevu metropolitnej katedrály sv. Petra. Zaujímavosťou je, že miestny arcibiskup – metropolita, Matteo Maria kardinál Zuppi je aktuálne predsedom talianskych biskupov, ktorý sa výrazne angažuje v oblasti mieru a spravodlivosti. Toho sme ale nestretli.

Potom nás čakal už len autobusový presun domov. Krátko pred polncou sme šťastne s Božou pomocou dorazili domov.

Prežitú púť budeme ešte nejaký čas spracovávať. Ale jedno veľmi silno cítime, že to bol požehnaný čas, keď napriek teplu, únave, čakaniu na vstupy i stratám sme zostali pútnikmi Pokoja. Utužili sme naše farské spoločenstvo – ale nie len medzi nami pútnikmi v Taliansku ale aj s vami, ktorí ste zostali doma. Až hmateteľne sme cítili vaše modlitby a obety za nás! ĎAKUJEME!

Nech motto Jubilejného roka sv. Františka “Začať odznova” dáva všetkým nám podnet na obnovu nášho vzťahu s Bohom, k samému sebe a k ľuďmi okolo nás.

Budeme sa tešiť, keď sa budeme môcť s vami podeliť o to čo sme zažili aj pri spoločnom stretnutí spojenom s premietaním fotografii či videí.
O dátume a čase Vás budeme vopred informovať.

Marián Adamčík

 

Informácie o Jubilejnom roku sv. Františka:

 

Označené